PRVNÍ HOŘE - Achtung, Sultan!
Urzovci jsou zpět a vyráží do klubů, radujme se! To by asi tak stačilo. Snad jen drobná poznámka. Minulá deska byla a je až příliš dokonalá. Nová je dokonalá poněkud méně, je pouze vynikající. Kdo by to byl čekal?
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Globalizácia metalovej hudby pokračuje a nadobúda utešené rozmery! Započala ju brazílska SEPULTURA svojím fenomenálnym úspechom na prelome osemdesiatych a deväťdesiatych rokov, jej dnešná podoba nesie pečať SOULFLY – legitímneho a (pri všetkej úcte k súčasnej tvorbe SEPULTURY) naozaj kvalitného nasledovníka odkazu jedného z najlepších metalových albumov všetkých čias. Áno, hovorím o doske „Roots“. Tá v roku 1996 stanovila štandardy, ktorých sa Max Cavalera s väčším či menším úspechom drží na všetkých piatich zásekoch svojho kmeňa SOULFLY.
V prípade ostatných dvoch fošní môžeme pokojne hovoriť o úspechoch väčších. Veď album „Prophecy“ z minulého roka sa snáď najviac priblížil k svojmu relatívne nedostižnému vzoru. Brazílskych indiánov z kmeňa Xavantes nahradili srbskí ľudovkári a vytúžený efekt sa dostavil. „Prophecy“ bolo síce riadne krvavé proroctvo temných čias, no pri počúvaní novinky „Dark Ages“ mám pocit, že iba po textovej stránke. Tá hudobná bola ako letná prechádzka v jemnom piesku slnkom zaliatej pláže Copacabana. „Dark Ages“ je oproti tomu zbesilý únik cez mínové pole – Max Cavalera si ako producent dal naozaj záležať na vskutku tmavom, špinavom zvuku progresívne (v porovnaní s jednoduchými linkami najmenej vydareného albumu „3“ až príliš progresívne) znejúcich gitár, ktoré sa neboja ani drsných thrashových atakov – hovorím nielen o „Arise Again“, v príjemne spomienkovom duchu vystrihnutej záležitosti.
Ak čakáte hitovku ako „Moses“ na minulom albume, budete možno sklamaní. Srbskí hudobníci so svojimi (pre metalovú hudbu) netradičnými nástrojmi dostali priestor „iba“ na dokreslenie celkovej atmosféry albumu. Širšie plochy s ich muzikantským umením slúžia skôr ako dovetky k jednotlivým skladbám, o regulárnej kompozícii sa dá hovoriť len veľmi ťažko. Zaujímavosťou je využívanie temných elektronických motívov čiastočne evokujúcich Maxov zabudnutý, aj keď rozhodne nie nezaujímavý, projekt s Alexom Newportom, ktorý niesol meno NAILBOMB. Skladba „Riotstarter“ ide dokonca ešte ďalej, dá sa kľudne označiť za odpoveď na PRODIGY a ich „Firestarter“. Ani by som sa veľmi nečudoval, keby Max v budúcnosti zaviedol svojich bojovníkov do ešte hlbšieho pralesa elektronickej muziky.
Keď som už naznačil problematiku globalizácie metalu, poďme si ju trochu rozmeniť na drobné. Album „Dark Ages“ nahrával v Spojených štátoch žijúci Brazílčan v štúdiu v Arizone, neskôr sa pokračovalo v Belehrade, Paríži, Moskve a napokon aj v Istanbule. Popri americkej kapele a hosťujúcich srbských hudobníkoch sa na ňom zaskvel aj ultra-yankeeovský (vrátane vkusného fastfoodového imidžu) spevák Billy Milano, ktorý si zareval vo vynikajúcom punkovom songu „Molotov“. Ten sa mimochodom začína dokonalým slovanským (v tomto prípade srbským) odpočítavaním „raz, dva, tri, štyri“, ktoré šokuje až tak, že pre istotu kontrolujete, či ste do prehrávača nedali namiesto SOULFLY nejaké INÉ KAFE. Popri jasnom posolstve o temných časoch, v ktorých žijeme, sa nedá nevnímať ani tento podtext príjemnej a podnetnej medzinárodnej hudobnej spolupráce. Veru, aj takéto podoby môže mať častokrát negatívne vnímaná globalizácia!
Nečakal som veru, že po fantastickom zážitku, ktorý pripravili SOULFLY slovenským fanúšikom v lete, keď zrovnali so zemou Topvar Rockfest, príde s novým albumom „Dark Ages“ rovnako hodnotný prídavok. Možno sa aj natíska (napokon ako vždy pri novom albume SOULFLY) úvaha o tom, aké by to bolo, keby sa SEPULTURA konečne po rokoch dala znovu dokopy v pôvodnej zostave, no pri počúvaní „Dark Ages“ naozaj stráca zmysel. Maxovi sa pod zástavou SOULFLY darí ako nikdy predtým!
Čarovná podoba metalovej hudby vo svete zúriacej globalizácie! Max Cavalera a SOULFLY vo svojej najtemnejšej a najtvrdšej podobe!
9 / 10
Max Cavalera
- spev, gitara
Marc Rizzo
- gitara
Bobby Burns
- basgitara
Joe Nunez
- bicie, perkusie
1. The Dark Ages
2. Babylon
3. I And I
4. Carved Inside
5. Arise Again
6. Molotov
7. Frontlines
8. Innerspirit
9. Corrosion Creeps
10. Riotstarter
11. Bleak
12. (The) March
13. Fuel The Hate
14. Staystrong
15. Soulfly V
Enslaved (2012)
Omen (2010)
Conquer (2008)
Dark Ages (2005)
Prophecy (2004)
3 (2002)
Primitive (2000)
Soulfly (1998)
Datum vydání: Úterý, 4. října 2005
Vydavatel: Roadrunner Records/Universal Music
Stopáž: 66:34
Produkce: Max Cavalera
Studio: The Saltmine Studio Oasis, Mesa, Arizona
Tiež som za názoru že je to najlepší album Soulfly. Ale až do príchodu novinky Conquer :) No Max sa trošku uponáhlil keďže DA vyšlo iba rok a pol od skvelej fošne Prophecy ale podarilo sa. Najtvrdší a najrýchlejší album Soulfly do Conquer. Prvé tri skladby sú jasné hity. Z ďalších by som rád vyzdvihol Frontlines, Corrosion Creeps, Fuel The Hate a peknú inštrumentálku Soulfly V. Ako kolega Durden poznamenal, aj mne ide skladba Molotov dosť na nervy. Ale aj tak je placka za 10 bodov :)
Urzovci jsou zpět a vyráží do klubů, radujme se! To by asi tak stačilo. Snad jen drobná poznámka. Minulá deska byla a je až příliš dokonalá. Nová je dokonalá poněkud méně, je pouze vynikající. Kdo by to byl čekal?
Atmosférický black metal / post-metal. Hodně odlehčená produkce plná vybrnkávaček, náladových pasáží a košatých atmosférických vsuvek. Zuby se moc necení, možná občas mléčné jedničky. Příjemný poslech, vyloženou hitovku však na "Succumb" nenajdete.
Šíleně plodný oneman projekt, Aaron Edge se utrhl ze řetězu s sází jednu desku za druhou. "Agglomeration" je třetí z letošních již pěti alb. A překvapivě to drží slušnou kvalitu. Pokud tedy máte rádi dusivý sludge doom s výbuchy disonantního šílenství.
Hulváti z Jura sú takí naši DARKTHRONE: o pol generácie mladší a s koreňmi v grinde miesto blacku, no doživotne verní metalovej klasike (s čoraz hrubším zvukom). „Kromaňon“ a „Abeceda nenávistí“ sa zapíšu do zlatého fondu. Zbytok asi nie, čo vôbec nevadí.
Oproti EP "God Made Me An Animal" ubral Greg Puciato (ex-THE DILLINGER ESCAPE PLAN), ale i skupina jako celek, na nekompromisnosti, objevují se více i zpěvné a melodické polohy, nicméně je to stále hodně nasraný a uřvaný post-hardcore té nejvyšší kvality.
Strhující rozsáhlé kompozice, které buď zcela pohltí, nebo unudí. Já se hlásím k první možnosti. Je to jako snové divadlo severského death metalu. Za mě je to zatím rozhodně jedna z nejzajímavějších desek letošního roku.
Singl „Winter Storm Vigilantes“ je povedená záležitost, která byla slibnou návnadou na nové album. Velká očekávání byla nakonec zbytečná. S trochou dobré vůle se na albu najdou dvě další slušné skladby, jinak je to stále ten samý a nenápaditý kolovrátek.